Vznik audioknihy je dlhý, náročný, ale tiež tvorivý proces. Podmienky sa menia titul od titulu, no to hlavné zostáva. Túžili ste vždy vedieť ako vyzerá vznik audioknihy? Pozrime sa teda na to.

Kto vlastní práva k jednotlivým titulom?

Ak preskočíme úvodné štádium výbere titulu ktorý sa nám páči, motiváciu vydať sa do týchto neprebádaných vôd a vyskúšať si niečo nové, celý proces začína pokusom o získanie práv.

V našich končinách väčšina audiopráv patrí autorom samotným a len v malom merítku ich vydavateľom. Nakoľko je audioknižný trh stále okrajový, vydavatelia zriedka zakomponovávajú túto časť do zmlúv, aby nemuseli platiť za niečo, čo nikdy nevyužijú.

V zahraničí autorov zastupujú ich agenti alebo celé tímy.

V zahraničí je to presne naopak – autorov zastupujú ich agenti, pri zvučnejších menách celé tímy ľudí a známe agentúry. Títo dávajú pozor na každé slovo zmluvy a možných konzekvencií do budúcnosti.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že najvýhodnejšie bude teda jednať napriamo s autorom samotným, miesto dohadovania sa s agentúrami. Záleží na situácii no z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že dohadovať sa s agentúrou je predsa jednoduchšie. Nevravím už, že aj výhodnejšie.

Zahraniční agenti sú ľudia z obchodu a tak je dohadovanie s nimi zpravidla svižné. Vedia čo chcú dosiahnuť a vedia, že čas sú peniaze. To žial neplatí o lokálnych zastupiteľstvách a taktiež nie o autoroch samotných.

Autori u nás sú naučení a navyknutí, že ich práca končí odovzdaním rukopisu. V Amerike, Anglicku či Nemecku to celé tým len pre autora začína.

Autori v našich končinách boli celé generácie vychovávaní k tomu, že o obchod sa stará niekto iný. Oni len píšu a podpisujú. Nič viac.

Lokálne agentúry zasa trpia nadmerným pocitom dôležitosti alebo absolútne nezorganizovaným jednaním a tak dohodnúť si práva na titul môže byť dlhomesačná ba priam aj ročná záležitosť. Viete si predstaviť, ako to potom vyzerá s vydávaním noviniek v tesnom závese za svetovým uvedením. Nadmieru biedne.

V každom prípade tento krok trvá niekoľko týždňov a zväčša aj mesiacov. S tým sa treba zmieriť. Sme malý trh a tak dohadovanie zmlúv s nami je predsa len niekde na okraji priorít každej svetovej agentúry. A napriek lokálnym zastupiteľstvám, kontrakt musí v konečnom dôsledku vždy podpísať materská firma.

Po dohode, uzatvorení zmluvy a zaplatení zálohy prichádza k druhému kroku. Uzatváraniu zmlúv s ďalšími stranami.

Kde zoženieme preklad?

Prvorado ide o text, ktorý sa bude interpretovať. Ak je to text lokálneho autora, problém je vyriešený podpisom zmluvy, keďže agent či autor vedia text dodať obratom. Pri zahraničných tituloch vstupuje do procesu vec prekladu.

Ak už preklad existuje, stačí nájsť autora a zakúpiť práva. No nie tak zhurta.

Mnoho prekladateľov predáva práva na ich prácu vydavateľom pri prvotnom preklade titulu samotného. V tomto prípade treba začať rokovať s vydavateľom, čo môže od rýchleho podpisu zmluvy byť ďalší, až niekoľko týždenný proces dohadovania sa.

Nakoľko na zakúpenie prekladu neexistujú tabulky, prichádza k dohadovaniu o cene. Jedna vec je zaplatiť preklad na knihu kde je potenciál predať tisíce až desaťtisíce výtlačkov, iná vec je dohadovať odkúpenie práv pri potenciály niekoľkých stovák a možno pár tisícov predaných kusov. No dohodnúť sa rozhodne dá.

V zahraničí pri prekladoch fungujú prekladatelia na percentuálnom ohodnotení, u nás je to skôr výnimka a každý prekladateľ zväčša žiada o vyplatenie práv vopred.

V niektorých prípadoch je jednoduchšou možnosťou zaplatiť si preklad nový, čo ale pri priemernom románe znamená zdržanie niekoľkých mesiacov. A cena samozrejme rapídne narastá.

Máme preklad, čo teraz?

Ak sa nám úspešne podarilo prebojovať sa cez všetky zmluvné úkony až sem, prvé víťazstvo je v klobúku.

V ďalšom kroku potrebujeme nájsť interpréta, ktorému text sadne “na telo“ a má čas a chuť sa niečomu takému venovať. Pri viachlasových tituloch je celý proces hodne komplikovanejší, ale tam dnes nepôjdeme.

Keď som písal o tom, že dohadovať sa s autorom je komplikované, dohadovať sa s interprétom zväčša ešte viac. Nikto Vám nedá len tak číslo na dobrého herca ak nemáte kontakty. Ak aj číslo získate, herci sú od povahy duše umelecké a dohadovanie s nimi vie byť dosť značný boj. Ak sú komerčne ostrieľaný boj sa skracuje, no požiadavky na zaplatenie navyšujú, časový harmonogram je nabitejší… Niečo za niečo.

Všetko je už pripravené, alebo nie?

Takže, máme zmluvy, máme preklad a interpréta, ide sa na to, nie?

Nie tak zhurta.

Po dohode s interprétom treba nájsť režiséra, alebo sa zveriť do rúk umelca samotného a spoľahnúť sa na jeho skúsenosti a profesionalitu. Ak si vyberieme cestu s režisérom, začína skúšanie a testovanie, ak sa vyberieme cestou umelcoveho samodohladu, potrebujeme len čas na jeho vlastné naštudovanie a spracovanie textu. O výhodách a nevýhodách týchto rozhodnutí si povieme niekedy inokedy.

Popri skúšaní a čítaní treba zarezervovať štúdio, dohodnúť si termíny nahrávania, spraviť zvukovú skúšku. Aj keď to znie jednoducho, už i pri troch ľuďoch je to proces nadmieru zdĺhavý. Ale to sme už na konci prvej, takpovediac administratívnej časti. Už sa konečne blíži samotné nahrávanie. Napísal som už? Hmm. Niekedy aj tak jasné slovo môže mať veľmi rozličné významy.