Krv nie je voda

Žiadne obdobie v Krauzovej krátkej detektívnej praxi nebolo také ťažké ako rok 1992. Bezpečnostní analytici tvrdili, že to spôsobila neuvážená porevolučná totálna amnestia, ktorá vyprázdnila väznice a presýtila ulice násilím.

Krauz a jeho kolegovia z oddelenia vrážd sa v tom čase bezpečnostnými analýzami nezaoberali, pre nich bolo dôležité, že majú čo robiť, tak robili.

V marci chytili Ondreja – Beštiu a dokazovanie viny a zadovažovanie dôkazov proti zatiaľ najplodnejšiemu sériovému vrahovi v dejinách slovenskej kriminalistiky trvalo mesiace.

Nečudo, že na pozadí tvrdých spoločenských zmien bol celkom nenápadne spáchaný posledný federálny zločin, ktorý mohlo oddelenie vrážd v Našom Meste legálne vyšetrovať – potom sa už slovenskí a českí policajti hrali každý na svojom piesočku. Odohral sa tak nenápadne, že skoro zapadal prachom, no hoci nebol nijako beštiálny, ani príliš zložitý, aj tak by bola škoda nespomenúť ho, lebo bol pekný – ak sa dá niečo podobné povedať o upálení mladej ženy a jej dieťaťa.

„Papierovú knihu Krv nie je voda som po prvýkrát vymenila za jej audio podobu a vôbec som neľutovala! Príjemný hlas Mariána Geišberga sa rozliehal mojím bytom viac ako desať hodín a ja som si tak netradične vychutnala ďalší príbeh Krauza, Chosého a Burgera. Príbeh dotvorený hlbokým hlasom pána Geišberga stál jednoducho zato! “ – evahraskova.blog.sme.sk

„I tuto audioknihu načetl Marián Gaišberg, který byl interpretem téměř všech Dánových knih. Díky němu mohly vyniknout specifické rysy jednotlivých postav, zejména černý humor, kterým se snaží kompenzovat hrůzy, s nimiž se musí neustále setkávat. Častá je i určitá frustrace, vyplývající z nejrůznějších tlaků shora. I v této knize musí Richard Krauz zatnout zuby a hodně se ovládat, aby se svou prací „nepraštil“…“ – www.vaseliteratura.cz