Dlhšiu dobu som mala problém objaviť knihu, ktorú by som prečítala takzvane na jeden hlt. Až mi raz kamarát poslal úryvok z knihy Jedz a behaj.
Bolo to asi v strede skúškového, ale to mi nebránilo v tom, aby som zbehla do kníhkupectva a knihu si kúpila. Jednoducho som musela vedieť, ako bude úryvok pokračovať. Ale to už asi tak býva, keď začnete čítať príbeh ultrabežca, ktorý začína svoje rozprávanie tým, ako bežal Badwater Ultramaratón, ktorý sa tiahne naprieč Údolím smrti v Kalifornii. Má 217 kilometrov a väčšina ľudí ho pozná ako „najtvrdšie preteky v behu na svete.“
„Vybral som si šport plný dlhých hodín agónie. Patrím k malej rôznorodej komunite mužov a žien, medzi ktorými postavenie závisí na jedinej schopnosti – čo najviac zniesť. Halucinácie a zvracanie sú pre mňa a mojich spolubežcov ako trenírky od trávy pre futbalistov piatej ligy. Odreniny, čierne nechty a dehydratácia sú len prijímacím ceremoniálom pre tých z nás, čo behávajú päťdesiat a sto míľ a viac. Maratón je pokojný úvod, kde máte čas premýšľať a riešiť trasu. Ultrabežci majú často také veľké pľuzgiere, že si musia odtrhnúť nechty na nohách, aby uvoľnili bolesť.“
Celá recenzia od Silvii Slivkovej je publikovaná na servery čítaj.to