Nevieš dňa, nevieš hodiny

V Biblii nájdeme poučný odkaz, že človek ani netuší, kedy sa priblíži jeho koniec. Ak je však niekto nepoučiteľný a postaví sa osudu, sú z toho len problémy.

Detektív Richard Krauz je tu na to, aby osudové problémy riešil. Tak to bolo aj v pamätný deň na prelome tisícročí – na Silvestra 1999. Dve hodiny pred polnocou ho zavolali na cintorín k náhrobnému kameňu postriekanému krvou. Krv nebola jediná zvláštnosť na hrobe, záhadnejší bol čerstvo vytesaný dátum úmrtia – zajtrajší deň, prvý deň nového milénia.

Na prvý pohľad hlúpy žart, no detektíva Krauza prejde smiech v momente, keď mu z operačného strediska zahlásia, že majiteľ hrobu prvú hodinu po polnoci naozaj zomrel. Osud sa s ním kruto zahral, nech plánoval svoju smrť akokoľvek precízne, niekto ho predbehol. Muža strelili do chrbta spôsobom vylučujúcim samovraždu.

Oddelenie vrážd má pred sebou ďalší hlavolam, no zďaleka nie jediný. Magická noc deliaca dve tisícročia im prinesie viac prekvapení, bohužiaľ, prekvapenia na oddelení vrážd väčšinou stoja niekoho nevinného život.

„Martin Mňahončák podal najlepší možný výkon a… je rovnako famózny, ako bol Marián Geišberg. Štafetu prevzal s absolútnou cťou a priznám sa, že okrem toho, že mi načítané Dánovky už mimoriadne chýbali, bál som sa nového podania neopísateľne. Ibaže Martin Mňahončák svojim prejavom priniesol tie isté pocity, ako som mal pri predošlom počúvaní. Na nahrávanie bol zrejme absolútne pripravený, postavy v jeho podaní opäť priam ožívajú v poslucháčovej mysli a i vďaka nemu poslucháč miluje každú minútu, počas ktorej má priestor počúvať najnovšiu jedenásť a pol hodinovú nahrávku s kriminálkou Dominika Dána – Nevieš dňa, nevieš hodiny, ktorá knižne vyšla minulý rok.“ – www.kukninato.sk

„Jak jsem se zmínil v úvodu, „dánovky“ změnily interpreta a nakladatelství je určitě napjaté, jak na tuto změnu zareagují posluchači. Volba Martina Mňahončáka byla – podle mého názoru – velmi dobrým tahem. I když nebylo záměrem najít herce, který by Mariána Geišberga imitoval, je přechod natolik nenápadný, že bych si v určitých chvílích netroufal jednoznačně interpreta určit. Martin Mňahončák ke čtení přistupuje velmi sebevědomě a pravděpodobně i díky stejným režijním „vychytávkám“ se nahrávka audioknihy Nevieš dňa, nevieš hodiny hodně podobá těm minulým. Tím naděje, že se dočkáme dalších nahrávek Dánových skvělých detektivek, dostává velmi konkrétní obrysy, což je pro posluchače určitě velmi dobrá zpráva.“ – www.vaseliteratura.cz