Radičová

Kým je v skutočnosti žena, ktorú označili za „politickú mŕtvolu“ a ona v prezidentských prieskumoch porazila aj Roberta Fica?

Prečo sa napriek tomu nestala prvou ženou na poste hlavy štátu a skončila vo vysokej politike? Prečo sa nedokáže zastaviť, keď hovorí o deťoch a sociálnej politike?

To je iba niekoľko otázok, na ktoré hľadá odpoveď prvý beletrizovaný životopis Ivety Radičovej. Kniha RADIČOVÁ však nie je tradičnou biografiou mapujúcou príbeh prvej slovenskej premiérky a profesorky sociológie. Je to skôr osobný rozhovor Ivety Radičovej s Petrom Bárdym, ktorý nám ukazuje nielen jej silu a integritu, ale aj citlivosť a zraniteľnosť.

Šéfredaktor Aktuality.sk strávil s Ivetou Radičovou desiatky hodín v osobných rozhovoroch aj vášnivých diskusiách, aby prenikol za roky budovaný obranný múr. Nezaujímala ho „iba“ Radičová – premiérka, ktorá sa pokúsila zmeniť slovenskú politiku formovanú takmer výlučne mužmi.

Chcel vedieť, aké bolo jej detstvo a dospievanie v totalite aj rodinný život so Stanom Radičom a vyrovnávanie sa (nielen) s jeho náhlym odchodom. Ako prežívala 80. roky v znormalizovanom Československu, november 1989 i turbulentné roky budovania slovenskej demokracie. Prečo chcela hrať čistú hru nielen v živote, ale aj v politike. Ako sa popasovala s pádom vlády aj odchodom z vysokej politiky. Či by vedela byť populistkou ako Fico, ak by to znamenalo koniec „našich ľudí“ v politike?

„Ten môj život, ktorý bude na pár strán… To je zvláštny pocit. Polovicu z neho som prežila v totalite a polovicu v snahe pomôcť, aby tu bola sloboda. Nepoviem, že v slobode. Radšej zopakujem, že v snahe pomôcť, aby tu bola sloboda. Bohužiaľ, nie sú tri polovice, čo mi je veľmi ľúto, lebo by som tú tretiu ešte potrebovala. Ale nemám ju,“ priznáva Iveta Radičová.

Žena, ktorá odmietala robiť politiku v štýle ja tebe, ty mne a verila v silu argumentov a rozumu. Aj za cenu demisie a odchodu z politickej scény, nie však z verejného života, v ktorom je dodnes prítomná. Lebo Iveta Radičová nedokáže mlčať – slobodu i autenticitu má zapísanú v DNA. So všetkými plusmi aj mínusmi, ktoré to so sebou prináša.

Aj vďaka tomu prelomila slovenské tabu, že na úrade vlády môžu sedieť len alfasamci, chladnokrvní stratégovia či populistickí krikľúni. A začala kliesniť cestu, v ktorej mohla o dekádu neskôr úspešne pokračovať i Zuzana Čaputová.